Privatization and Culture: Experiences in the Arts, Heritage and Cultural Industries in Europe Book

O KNIHE

Kniha podľa môjho názoru predstavuje krátku a súvislú esej o umení a spoločnosti stredovekej Európy. Ako už prezrádza názov, kniha pojednáva o vzťahu umenia a spoločnosti v stredovekej Európe v rozmedzí od 5. do začiatku 15. storočia. Je cieľom je poukázať na to, akým spôsobom spoločenské, politické a kultúrne nastavenie stredovekej Európy vplývalo na umelecké prejavy doby, akým pravidlám podliehali a aký malo charakter. Najdôležitejšia vec, ktorú si treba ohľadom stredovekého umenia uvedomiť je, že pre stredovekého človeka malo hlavne určité pragmatické funkcie, ktoré malo spĺňať a jeho estetická funkcia bola až druhoradá.

O čom pojednáva detailne a akým spôsobom?
Esej je rozdelená na štyri obdobia - 5.-10. storočie, 960-1160, 1160-1320, 1320-1400. Hlavná téza teda znie, že pre stredovekého človeka boli krásne stavby, predmety a zobrazenia funkčnými záležitosťami.

Duby identifikuje tri hlavné funkcie umenia:
(a.) dary venované Bohu k jeho chvále, vďakyvzdanie, odpustenie, priazeň; venované svätým, zosnulým - oltár, kostol, hrob;
(b.) komunikácia s oným svetom. Odlesk druhého sveta, prostriedok k priblíženiu. vplyv na bohoslužby, učenci skrze ne rozoznávali božie zámery, usmerňovanie rozjímania veriacich (per visibilia ad invisibilia), pedagogická funkcia (Arras, 1025);
(c.) potvrdenie moci - moci Božej, cirkevnej, svetskej; umenie dodávalo moci lesk;

Umelecké dielo je teda hlavne úžitkovým predmetom. Umelec je remeselníkom. Cirkev vymýšľala námety, nie umelec. Postupne však prevládla tretia funkcia (presun moci, obmedzenie moci cirkvi) a zväčšil sa priestor pre umelecké prejavy.

Hovorí pravdu ako celok, alebo aspoň z časti?

Myslím si, že kniha je určite interpretáciou, postavenou na faktoch. Napríklad Dubyho pohľad na dvorskú lásku a dvorské umenie ako reakcia na feudálne usporiadanie sveta, je len jedným z mnohých pohľadov, no inak to videl Huizinga, Lewis a mnohí moderní autori. Každopádne ako celok to vytvára súvislý pohľad na stredoveký svet Európy, kde všetko so všetkým súvisí a to dodáva eseji na kvalite a pôžitku.

O AUTOROVI

Georges Duby bol francúzskym medievistom a popredným členom školy (hnutia) Annales, ktoré je známe svojím inovatívnym prístupom k dejinám, hlavne k stredoveku. Táto esej určite nepatrí k vrcholom jeho tvorby, možno skôr k takému zhrnutiu. Duby je známy napríklad kvôli knihe Tri stavy/rády, Vek Katedrál (kde mnohé z tejto eseje rozoberá oveľa podrobnejšie), Rok 1000 alebo bitka pri Bouvines, ktorú popísal veľmi podrobne, neobmedzujúc sa na politické dejiny. Okrem toho treba určite spomenúť aj to, že sa vo svojich prácach venuje aj stredovekým dámam a ženám, rytierstvu alebo vidieku.

MOJE HODNOTENIE

Esej obsahuje len málo faktov, skrze ktoré by človek nadobudol poznanie, skôr predostiera zjednodušený a ucelený obraz spoločnosti, skrze ktorý čitateľ dokáže nadobudnúť pochopenie. Teda určite sa v knihe nedozviete, aké a čo bolo stredoveké umenie, ale skôr prečo bolo také, aké bolo a aký to malo súvis so spoločenskou situáciou. Odniesť si však človek môže mnoho súvislostí, ktoré ho prinútia premýšľať o stredoveku a jeho vnímaní okolitého sveta. Dubyho zjednocujúci pohľad na stredovek je obohacujúci, zábavný a prispieva k lepšiemu pochopeniu stredoveku. Tri a pol hviezdičky práve preto, že o konkrétnom umení sa v knihe prakticky nedozviete a že od čitateľa očakáva už nejaké poznatky o stredoveku (niektoré udalosti len tak načrtne, nedá im pravé meno, berie ich ako samozrejmosť a neznalý čitateľ z toho môže mať zmätok)